@article{
author = "Макишова, Ана and Радовановић, Драгана",
year = "2022",
abstract = "V práci na základe slovenského a srbského materiálu v prostredí multietnicej Vojvodiny skúmali sme lexiku, ktorou
pomenúvame účastníkov svadby. Lexika, ktorú sme skúmali, zahŕňa obdobie pred svadbou, počas svadby a po
svadbe. Sústredili sme sa na pomenovania, ktoré sa používali na konci minulého storočia, v súčasnosti už prevažne
zanikli, lebo aj svadba v súčasnosti už neprebieha v podobe ako voľakedy. Materiál sme získali od starších informátorov,
ktorí si spomínajú na zvyky a obyčaje zo svojej mladosti. Uvedený materiál je veľmi cenný, lebo zostáva
zapísaný podľa rozprávania informátorov. Podľa materiálu a vypracovaného registra termínov, ktorými sú pomenované
osoby, účastníci svadby, v práci sme poukázali na terminologickú a významovú ekvivalenciu v slovenčine
a srbčine, ako aj prítomnosť alebo neprítomnosť jednotlivých reálií. Terénny materiál pre slovenský korpus sme
získali z prostredia Báčky, v prostredí, kde sa na dorozumievanie používa stredoslovenské nárečie (prostredie Hložian
a Báčskeho Petrovca) a pre srbský korpus z prostredia Banátu (severného a stredného). Na základe výskumu
a zoskupeného a analyzovaného materiálu môžeme si všimnúť širší etnokultúrny kontext, v ktorom sa vyskytujú
lexikálne a etnografické prvky v multikultúrnej Vojvodine. Súvislý text sme zapísali vo fonetickej transkripcii a
vyznačili sme iným typom písma. Na základe zoskupeného materiálu vypracovali sme register pojmov účastníkov
svadby, porovnávali sme terminologickú a významovú ekvivalenciu, prítomnosť, resp. neprítomnosť jednotlivých
pomenovaní a reálií v dvoch skúmaných јazykoch. Analyzovali sme vyše tridsať lexém, ktoré pomenúvajú
účastníkov svadby (v slovenskom korpuse 36 lexém a v srbskom korpuse 34 lexém). V oboch korpusoch lexika je
slovanského pôvodu. V srbskom materiáli sú zaznamenané aj viaceré turcizmy, resp. balkanizmy (bećar, đuvegija,
enge atď.), pričom v slovenskom korpuse je evidovaný jeden turcizmus (bećar)., У раду се на основу словачког и српског етнодијалекатског материјала са простора мултиетничке Војводине издваја лексика којом се именују учесници у свадбеној обредно-обичајној пракси. Издојена лексика
презентује се у форми регистра номинационих јединица и углавном се креће се оквирима досадашњих
класификација поделе свадбених елемената (предсвадени, свадбени и обреди након свадбе). На основу сачињеног регистра речи којима су именована свадбена лица и свадбени предмети могуће је показати терминолошку и значењску еквиваленцију у словачом и српском, или и присуство ~ одсуство појединих реалија.
У том смислу, на примеру сабраног материјала може се сагледати шири етнокултурни контекст у којем
забележене лексичке и етнографске датости егзистирају.",
publisher = "Нови Сад : Филозофски факултет",
journal = "Језици и културе у времену и простору X/1",
title = "Словачко-српске везе на примеру свадбене терминологије, Slovensko-srbské vzťahy na príklade svadobnej terminológie",
pages = "137-146",
doi = "978-86-6065-717-8",
url = "https://hdl.handle.net/21.15107/rcub_dais_13706"
}